您的瀏覽器不支援JavaScript功能,若本網站功能無法正常使用,請開啟瀏覽器JavaScript狀態
:::
場次時間
07/02
Tue
12/31
Tue
場地
桃園市原住民族文化會館
票價
免費
免費入場

113年度館舍田調紀錄-原民文化藤編生活器具篇

原民文化藤編生活器具篇(110年田野調查)

O kala’orip no Yencominco ko matorikay a ’oway a lalosidan

(110 a mihecaan milekakaw a misolimet)

        黃藤是原住民族不可或缺的纖維料作物, 同時發展出各族群間獨特的藤編工藝。藤編取材功能,大到建造房屋時,建材銜接處的綁線,小到日常飾品製作。黃藤具有延展性與韌性,十分適合用於製成各類日常生活器具。

O ‘oaway hananay i, o ka caay kalaawa to sapisang’a to lalosidan, mahalecad sa macomahad no romaroma a finacadaan a misasiromram a mitatolik.manga’ayay a malasapisaloma’, manga’ay a malasapipiso’ot ato malatanengnengan.Toya ‘oway haw i, manga’ay a sapifiyac ato makodaitay. Matatodongay a sapisanga’a ta samaamaay a kala’orip a lalosidan.

因110年疫情嚴峻無法實地到田野間訪問,故本館針對館舍藤編典藏品飯包及魚荃進行田野調查,並邀請桃園市阿美族族語推廣人員林明德、陳稚樺老師,以自身生命經歷訴說對黃藤的重視與文化意涵。訪談中2位老師提到在阿美族社會中,男性16歲後,從男孩蛻變成男人,必須從採集黃藤學習到編織黃藤的技能。

Nawhani itira i 110 a mihecaan malitemoh ko mangalefay a lifong. caay sato a tayra i niyniyro’an a milekakaw milalaicay to mato’asay, pakayni tona mina’angan no hoy-kowan a matolikay a patafoan ato rakar to milekakaw misolimetan. Malicay niyam ko mipalowad to caciyaw no finacadan a singsi i Taoyuan, ci Hinatakingci singsi ato ci PanayTomon Pacidal singsi. sasomowal to ‘oway to tadakalimelaan a matatodong i serangawan to matinako nonaka’oripan nangra.Sowal sa kora tatosay a singsi, tangasa i safaw enem ko fa’inayan , o mamalakapaha a fa’inayan i,kacimafana’ a midongec mi’oway ato minanam a mitatolik to’oway.

希望藉此田野調查種下種子於旅居在外族人的心中,讓更多人認識、了解桃園館富有典藏研究功能,紀錄黃藤對於阿美族的文化重要性。

Nanay i tokaya a finacadan nacifaloco’ ko ‘alomanay mafana’ to mikadkaday, mina’angaay ko Taoyuan Yencomico serangawan hoy-kawn. Matilid ko kalimela no ‘oway to kala’orip no serangawan to Pangcha.

飯包patafoan(阿美族)

據阿美族林明德老師口述,該物件為以前老人家要上山打獵或農忙使用之物品,內容物會裝食物,如糯米飯等…

O sowal ni singsi ci Hinata kingci tonian haw i, ano tayra i lotok a mi’adop. anoca maomah, o sapitafo to kakaenen, mato hakhak.

魚筌rakar(阿美族)
魚筌是河川捕魚使用的器具,阿美族人大多使用誘捕法,放置於入溪水中,筌口處朝上游。抑或堤堰法在河流中以竹、木、草或石頭築成堤堰,並於堤堰缺口下游處放置魚筌。
 O sapifoting ko rafar i ‘alo, o misawiay ko pifoting no Pangcah. mateli i nanom pasafafaw ko tangoyosan, o ‘awel,kilang,lakaw ato fakeloh ko sapitena’ to nanom i’alo.mapateli i kararem to mitena’an a cingala’ay ko rakar.

小補帖satongal to sowal (阿美族)

黃藤不僅在原住民族生活中佔據重要的角色,有著不可或缺的影響力,其藤心含有豐富礦物質,苦中略帶甘甜滋味,清新又降火,可說是野菜料理中的美味佳餚之一。

O ‘oway hananay haw i, tasakaenaay no Yencominco to saka’orip itini hekal. caayca kafater ko ninian, O dongec sato o sapifasaw to faedet no kemod no tiring, ‘anengelay sako’esansa a kaenen, o tadaka’esoay ‘aredetay no i lotokay a dating.

翻譯:桃園市原住民族族語推廣人員陳稚樺(阿美族-海岸阿美語)

回到網頁最上方